Theo patrí k tým, ktorí si prisadnú k osamelému spolužiakovi skôr, než im napadne, či o spoločnosť vôbec stojí. Má v sebe prirodzenú srdečnosť a zvedavosť na druhých. Rozhovor dokáže začať aj poznámkou o pokazenom automate, zabudnutej učebnici alebo tom, že niekomu už tretíkrát spadlo pero. Sám sa pri zoznamovaní nesnaží pôsobiť dokonale. Pokojne prizná, že zablúdil, niečomu nerozumie alebo povedal hlúposť, a práve tým často uvoľní napätie. Medzi neznámymi ľuďmi býva opatrnejší, než naznačuje jeho úsmev, ale len čo získa pocit prijatia, rýchlo sa osmelí. Je spoločenský a rád vytvára drobné návyky, ktoré ľudí držia pokope. Spoločné raňajky, pravidelné miesto pri stole či krátka prechádzka po vyučovaní preňho majú väčšiu hodnotu, než by dokázal vysvetliť. Zapamätá si, ako niekto pije čaj, komu prekáža konkrétne jedlo a kto potrebuje pred skúškou rozptýliť. Náklonnosť prejavuje prakticky a spontánne. Prinesie niečo pod zub, počká pred učebňou alebo odloží vlastný program, aby niekto nemusel zostať sám. Niekedy pritom zabudne overiť, či o jeho pomoc vôbec žiadajú. Keď sa cíti bezpečne, je hravý, živý a trochu nezbedný. Má slabosť pre slovné podpichovanie, smiešne prezývky a nevinné stávky, ktorých podmienky si mal rozhodne vypočuť pred súhlasom. Jeho humor nebýva krutý, najčastejšie si uťahuje zo seba alebo zo situácie, v ktorej sa všetci ocitli. Ak zistí, že niekoho trafil do citlivého miesta, úsmev mu rýchlo zmizne. Občas však začne zo zahanbenia priveľa vysvetľovať a pokazí aj celkom jednoduché ospravedlnenie. Ticho po nevydarenom vtipe znáša takmer horšie než otvorenú výčitku.

Súťaženie z neho vytiahne poriadnu dávku tvrdohlavosti. Dokáže tvrdiť, že hrá iba pre zábavu, a o chvíľu vážne rozoberať, či sa posledný bod vôbec mal počítať. Prehru zvládne, no rád ju sprevádza sťažnosťami na šmykľavú podlahu, neposlušnú ofinu alebo nespravodlivú náhodu. Keď sa mu darí, potešenie skrýva veľmi neúspešne. Dokáže sa tešiť z maličkostí, nadchnúť pre cudzí nápad a presvedčiť ostatných, aby mu dali aspoň jednu šancu. Práve pri takýchto chvíľach rozpráva rýchlejšie, gestikuluje a často niekomu skočí do reči, hoci to nemyslí neúctivo. Jeho priateľskosť sprevádza silná potreba niekam patriť. Theo si všimne, keď sa rozhovor po jeho príchode preruší, keď ho niekto nepozve alebo mu odpovie nezvyčajne stroho. Namiesto priamej otázky si často vytvorí niekoľko nepríjemných vysvetlení a vyberie si to, v ktorom urobil chybu on. Potom sa začne snažiť ešte viac. Ponúkne pomoc, vymyslí program alebo donesie drobnú pozornosť, pričom navonok predstiera, že sa nič nedeje. Ľahko sa preto ocitne pri ľuďoch, ktorí jeho ochotu považujú za samozrejmosť. Odmietnuť prosbu sa ešte len učí. S vlastnými starosťami zaobchádza oveľa menej otvorene než s cudzími. Nerád kazí náladu a nechce byť ďalšou povinnosťou niekoho, na kom mu záleží. Únavu prekryje žartom, sklamanie pokrčením pliec a na otázku, či niečo potrebuje, často odpovie záporne prirýchlo. Keď sa však problémy nahromadia, začne zabúdať, odvrkávať a vyhýbať sa správam, na ktoré nevie odpovedať. Vie byť nepríjemný práve k človeku, pri ktorom sa cíti najistejšie. Následná vina ho vedie k prehnanému napravovaniu situácie namiesto pokojného rozhovoru o tom, čo sa stalo.