13.11. 2009 ✠ ANDONG, JIŽNÍ KOREA ✠ HAVRAN ✠ YEOSANG KANG
STUDENT NEVERMORE ACADEMY
Apollimy
that’s a terrible idea.
Tell me more
CHARAKTER
Na prvý pohľad pôsobí Minjae jemne, slušne a takmer nevinne, čo mu dokonale vyhovuje. Má príjemný hlas, uhladené vystupovanie a úsmev, vďaka ktorému mu ľudia občas odpustia aj veci, pri ktorých by už mali spozornieť. Pod tým všetkým sa však skrýva poriadny magor s veľmi pochybným pudom sebazáchovy. Nebezpečenstvo ho priťahuje, cudzie varovania v ňom prebúdzajú zvedavosť a pri slovách „to by si nemal skúšať“ zvyčajne začne klásť podozrivo konkrétne otázky. Chce vedieť, prečo niečo nesmie, kto to naposledy skúsil a čo presne sa mu stalo. Odpovede ho pritom môžu nadchnúť viac než samotný zákaz.
Je inteligentný, všímavý a vie byť až nepríjemne trpezlivý. Keď ho niečo zaujme, dokáže dlho pozorovať, zbierať drobnosti a čakať na vhodnú chvíľu. Rovnako ochotne však do situácie úmyselne šťuchne, aby sa konečne začalo niečo diať. Baví ho sledovať reakcie ľudí, skúšať ich výhovorky a s úplne vážnou tvárou vysloviť poznámku, po ktorej na niekoľko sekúnd stíchne celá miestnosť. Má pohotovú odpoveď, drzý jazyk a zvláštny talent pôsobiť spokojne aj vtedy, keď mu niekto práve hrozí trestom. Ak zistí, že druhého dokáže vytočiť jedinou vetou, bude si ju pamätať veľmi dlho.
K smrti a veciam, ktoré s ňou súvisia, pristupuje so zvedavosťou, ktorá býva pre okolie znepokojivá. Pri desivom zážitku sa môže začať vypytovať na podrobnosti práve vo chvíli, keď ostatní potrebujú chvíľu ticha. Má slabosť pre jedovaté rastliny, zvláštne predmety a príbehy s nejasným koncom. Predstava, že by niečo nemusel dokázať ovládnuť, ho síce dokáže vystrašiť, no často ju prehluší túžba zistiť, čo sa stane. Najnebezpečnejší býva vtedy, keď sa nudí alebo keď prvý pokus neprinesie výsledok. Vtedy si veľmi ľahko odôvodní, prečo by mal zájsť ešte o kúsok ďalej.
Napriek svojmu správaniu dokáže situácie posudzovať chladne a presne. Všíma si rozpory, zmeny tónu aj snahu vyvolať určitú reakciu. Súcit si od neho nemožno jednoducho vypýtať a cudzí hnev ho automaticky nepresvedčí o vine. Keď mu niečo nesedí, začne do toho rýpať, aj keby tým pokazil pohodlné riešenie všetkým zúčastneným. Vie byť nepríjemne vecný a odmietne ustúpiť len preto, že sa jeho otázky niekomu nepáčia. Svoje zistenia si navyše rád necháva pre seba, najmä ak ho baví sledovať, ako sa z neho ostatní pokúšajú niečo dostať.
Rešpekt si uňho človek musí získať. Samotný titul ani zvýšený hlas naňho veľký dojem neurobia; oveľa viac zaváži rozvaha, schopnosti a dôslednosť. Keď niekoho uzná, dokáže ho poslúchnuť a stáť pri ňom aj v nepríjemnej situácii. Naďalej však skúša jeho trpezlivosť a zisťuje, koľko drzosti mu ešte prejde. Náklonnosť ho nezbavuje potreby podpichovať, iba mu umožní robiť to s väčšou dôvernosťou. Zradu berie osobne a krivdy si pamätá. Najťažšie pritom znáša chvíľu, keď niekto prekukne jeho úmysly skôr, než stihne uskutočniť svoj plán, obzvlášť ak sa na ňom ešte aj dobre zabaví.
MINULOST
Minjae sa narodil v Andongu do rodiny, ktorá si zakladala na slušnom vystupovaní, vzdelaní a dobrej povesti. Otec sa venoval obnove a predaju starožitností, matka učila hudbu. Ich syn sa odmalička dokázal správať presne tak, ako od neho očakávali, najmä pred návštevami. Usmieval sa, zdvorilo odpovedal a potom využil prvú príležitosť, aby preskúmal zamknutú pracovňu alebo zistil, prečo sa určitej skrinky nesmie dotýkať. Napomenutia prijímal s takým nevinným výrazom, že rodičov občas rozčuľoval viac než samotný priestupok. Ako dieťa ochotne pomáhal v otcovom obchode, pokiaľ pri tom mohol skúmať prinesené predmety. Čistil rámy, triedil drobnosti a vypytoval sa zákazníkov, odkiaľ ich veci pochádzajú. Raz otcovi odovzdal škatuľku so všetkými súčiastkami zo starých hodín a hrdo oznámil, že už vie, prečo netikajú. Ako ich znovu poskladať, však nezistil. Nasledujúce popoludnia strávil pri pracovnom stole pod otcovým dohľadom. Namiesto očakávaného poučenia si z toho odniesol nový záujem o mechanizmy a presvedčenie, že pri rozoberaní vecí sa treba najskôr naučiť lepšie zahladzovať stopy. Existencia vyvrheľov pre jeho rodinu nebola tajomstvom. Veštecký dar sa objavoval medzi matkinými príbuznými, preto poznala aj nenápadné prejavy, ktoré mohli predchádzať jeho rozvoju. Minjae občas zazrel v prázdnej izbe nejasnú postavu, začul svoje meno alebo pri dotyku starého predmetu zachytil obraz, ktorý vzápätí zmizol. Nedokázal povedať, čo vlastne videl, a ďalší pokus zvyčajne nepriniesol nič. Matka si tieto udalosti pamätala dôkladnejšie než on. Sám sa vtedy oveľa viac zaujímal o to, či sa dá dostať na strechu obchodu bez použitia hlavného schodiska.
Výraznejšia zmena prišla až okolo jeho pätnástych narodenín. Krátke, nezrozumiteľné záblesky začali získavať jasnejšiu podobu. Keď pri upratovaní zdvihol staré náramkové hodinky, na okamih uvidel cudziu predsieň, otvorené dvere a muža, ktorý sa márne pokúšal zadržať niekoho odchádzajúceho. Spolu s obrazom prišiel aj náhly strach. Hodinky pustil na zem a niekoľko sekúnd nedokázal otcovi odpovedať. Len čo sa spamätal, chcel ich vziať do ruky znova. Otec mu ich odložil z dosahu. Ešte v ten večer ho však našiel stáť pri skrini s veľmi slušne položenou otázkou, prečo vlastne nezamkol aj hornú zásuvku. V tom istom období začal zreteľnejšie vnímať aj duchov. Raz sa cestou domov zdržal pri neznámej žene sediacej pred zatvoreným domom. Požiadala ho, aby s ňou počkal na syna. Minjae zostal, spočiatku presvedčený, že sa rozpráva so živým človekom. Keď si všimol, že na niektoré otázky odpovedá stále rovnako a nevníma okoloidúcich, začal sa vypytovať cielenejšie. Zaujímalo ho, či si pamätá vlastnú smrť a čo sa stane, keď skúsi odísť od domu. Rodičia ho našli rozprávať sa pred prázdnou lavičkou. Cestou domov im nadšene vysvetľoval svoje zistenia, až kým mu matkin výraz nenaznačil, že otázku o smrti by mal zatiaľ vynechať. Matka s ním potom začala otvorenejšie hovoriť o rodinnom dare. Pri prezeraní starých fotografií a odložených rodinných vecí sa mu do rúk dostal jednoduchý strieborný prsteň. Zachytil útržok cudzej spomienky, úzku miestnosť, prevrhnutú stoličku a mužskú ruku zvierajúcu okraj stola. O niekoľko dní neskôr zbadal toho istého muža pri dverách svojej izby. Na fotografii ho následne spoznal ako Yoon Mu-yeonga, mladšieho brata svojej starej mamy. Jeho prastrýko bol za života Havranom a zomrel približne v tridsiatich piatich rokoch.
Mu-yeong sa stal jeho duchovným sprievodcom. Minjaeho predstava rodinného odovzdávania múdrosti však utrpela už pri prvých rozhovoroch. Prastrýko mal suchý humor, nepríjemne presné otázky a veľmi malú trpezlivosť s tvrdením, že sa niečo stalo úplnou náhodou. Zároveň dobre poznal sklony, ktoré sa mladík márne snažil vydávať za nevinný záujem. Keď mu Minjae raz vysvetľoval, že zakázaného predmetu sa dotkol iba na okamih, Mu-yeong sa opýtal, koľkokrát ten okamih zopakoval. Odpovede sa dočkal až po dlhšom tichu. Učenie postupovalo po malých krokoch. Mu-yeong od neho vyžadoval zápisník, do ktorého mal zaznamenávať presné vnemy.
Keď Minjae označil človeka z vízie za vraha, žiadal vedieť, či skutočne videl vraždu. Zvyčajne nasledovalo podráždené priznanie, že videl iba zakrvavené ruky. Učil ho rozoznávať dozvuky vízií, overovať totožnosť duchov a všímať si vlastné vyčerpanie. Minjae zvládal pozorné skúmanie podrobností oveľa lepšie než pokyn, aby na daný deň skončil. Ich vzťah sa postupne zmenil na zvláštne spojenectvo. Mu-yeong dokázal oceniť dobrý postreh, no bez milosti rozobral záver postavený na domnienkach. Minjae si jeho uznanie obľúbil a snažil sa prísť s niečím, čím by ho prekvapil.
Občas mu zámerne predložil očividne zlú teóriu, len aby videl, ako dlho vydrží mlčať. Prastrýko mu zase pripomínal rodinné príhody, ktorými by sa pred kamarátmi určite nechválil. O okolnostiach vlastnej smrti však hovoriť odmietal. Dokonca ani Minjaeho matka o nich nevedela dosť na to, aby uspokojila jeho zvedavosť.
Jednu z prvých príležitostí preveriť vlastný úsudok dostal pri rozhovore s duchom muža, ktorý sa vyhlasoval za bývalého majiteľa starej skrinky. Sľuboval mu zaujímavé informácie, ak ju otvorí. Minjae si všimol, že pri opakovaných otázkach mení odpovede, a začal sa tváriť, že mu verí. Vymyslel si neexistujúcu priehradku a vypytoval sa, čo do nej muž odkladal. Keď dostal podrobnú odpoveď, jeho úsmev sa citeľne rozšíril. Mu-yeongovi neskôr spokojne opísal celý rozhovor. Na otázku, či skrinku napriek tomu otvoril, sa však už odpovedať neponáhľal.
V bežnej škole pôsobil ako slušný, schopný študent, ktorý sa pri problémoch zvyčajne nachádzal podozrivo blízko. Naučil sa kartové triky a spolužiakom zo žartu vykladal budúcnosť, pričom ochotne prijímal sladkosti alebo drobné protislužby. Väčšinou využíval pozorovanie a informácie z rozhovorov. Raz nechal spolužiaka veľmi dlho veriť, že jeho tajnú schôdzku odhalili karty. Až potom mu prívetivo pripomenul, že o nej včera rozprával pri otvorených dverách. Podobné odhalenia si vedel načasovať tak, aby sa pri nich bavilo čo najviac ľudí. Keď však počas jedného výkladu prišiel skutočný záblesk, karty odložil a ďalšie otázky odbil úsmevom. To, čo naozaj videl, si nechal pre seba. Popri rozvíjaní daru zostával zvedavý aj na celkom hmotné nebezpečenstvá. Zaujímali ho jedovaté rastliny, zvláštne úmrtia a príbehy o prekliatych predmetoch. V otcových záznamoch ochotne dohľadával pôvod vecí, ktoré zákazníci priniesli, a najdlhšie sa zdržiaval pri tých, ktorých sa chceli zbaviť nezvyčajne rýchlo. Matka mu raz medzi školskými knihami našla zoznam otázok, pri ktorých požadovala okamžité vysvetlenie. Minjae jej pokojne povedal, že otázky predsa ešte neznamenajú uskutočnené pokusy. Keď sa opýtala, ktoré z nich už skúšal, pochválil jej všímavosť. Otec mu na nasledujúci týždeň pridelil prácu priamo pri svojom stole.
Najvážnejší problém prišiel niekoľko mesiacov po pätnástych narodeninách. Do rúk sa mu dostal poškodený prívesok, pri ktorom opakovane zachytával tú istú násilnú scénu. Videl obeť, počul časť rozhovoru a cítil jej strach, no tvár druhého človeka mu stále unikala. Vracať sa k predmetu ho lákalo aj napriek nepríjemným dozvukom. Chcel zistiť, čo sa presne stalo, prečo útočník konal tak pokojne a čo mu v jednotlivých zábleskoch uniká. Niekoľko dní porovnával poznámky a čakal na chvíľu, keď bude môcť skúsiť ďalší kontakt. Mu-yeong ho opakovane upozornil, aby skončil. Minjae súhlasil a keď sa jeho sprievodca prestal ozývať, pokračoval. Rodičia ho našli na podlahe s trasúcimi sa rukami a čiernymi stopami krvi pod očami. Nasledujúce dni zle spával, počul útržky rozhovoru z vízie a pri krokoch na chodbe očakával človeka, ktorého tvár nikdy nevidel. Raz sa v noci pokúsil zamknúť vlastného otca vonku z izby, pretože si jeho hlas na okamih spojil s hlasom z prívesku. Otcovo zaskočenie ho umlčalo spoľahlivejšie než predchádzajúce výčitky. Priznať, že vlastnému vnímaniu nemôže úplne veriť, sa mu priečilo. Pred rodičmi potom o zážitku žartoval, Mu-yeongovi však povedal, že si záverečný výjav takmer nepamätá. Prastrýko mu pomáhal rozlišovať dozvuky od skutočnosti a veľmi dôsledne ignoroval otázky o ďalšom pokuse.
Po incidente začali rodičia riešiť prestup na Nevermore, internátnu akadémiu pre mladých vyvrheľov. Dúfali vo vhodnejšie vedenie, pravidelný režim a dohľad dospelých, ktorí budú vedieť, na čo si pri mladom Havranovi dať pozor. Mu-yeong zostával jeho sprievodcom, ale nemohol zabrániť všetkému, čo pred ním Minjae zatajil. Prívesok mu otec odobral. Syn sa na jeho umiestnenie najskôr zdvorilo opýtal, potom skúšal vyjednávať a napokon predstieral, že ho vec prestala zaujímať. Otec mu uveril iba do chvíle, keď si všimol premiestnené škatule v pracovni. Odchod z Kórey prijal prekvapivo ochotne. Zaujímali ho budúci spolužiaci, ich schopnosti aj samotná škola, o ktorej si začal zisťovať všetko dostupné. Pred rodičmi zdôrazňoval vzdelanie a príležitosť lepšie porozumieť vlastnému daru. Otázky o starých úmrtiach a školskom cintoríne si nechal pre Mu-yeonga. Na akadémiu nastúpil ešte ako pätnásťročný. Strieborný prsteň si zbalil medzi prvými; matka mu pred cestou niekoľkokrát pripomenula, aby si pribalil aj obyčajné veci potrebné na vyučovanie.
Prvé týždne na Nevermore venoval pozorovaniu spolužiakov, vyučujúcich aj školských pravidiel. Dokázal pôsobiť pozorne a ochotne práve vtedy, keď sa mu to hodilo. Pri otázkach o cudzích schopnostiach zachádzal často ďalej, než bolo druhým príjemné, a veľmi dobre si pamätal, koho čím vytočil. Keď ho jeden spolužiak poslal preč, na druhý deň sa vrátil s občerstvením a úplne inou témou. K pôvodnej otázke sa dostal až neskôr, keď rozhovor opäť plynul príjemne. O sebe poskytoval presne toľko informácií, koľko uznal za vhodné. Incident s príveskom opisoval ako nevydarený pokus a s pobavením sledoval, komu také vysvetlenie bude stačiť. Mu-yeong ho viedol aj počas štúdia a veľmi skoro si všimol, že si Minjae zo školských pravidiel vyberá najmä tie, ktorých odôvodnenie považuje za dostatočné. Keď mu prastrýko pripomenul zákaz, obyčajne dostal podrobnú otázku o jeho presnom znení. Jeden taký rozhovor prebehol počas vyučovania.
Minjae mu bez rozmýšľania odvrkol a na otázku učiteľa pokojne vysvetlil, že riešia rodinnú nezhodu. Poznámku o nevhodnom čase prijal so slušným ospravedlnením. Mu-yeong sa pri ňom tváril tak spokojne, že si Minjae po hodine výnimočne sám našiel tiché miesto na pokračovanie hádky. Svoju všímavosť dokázal využiť aj spôsobom, ktorý druhých prekvapil. Keď skupina spolužiakov obvinila jedného z nich z poškodenia cudzej veci, Minjae ich nechal dokončiť príbeh a potom začal klásť otázky. Zaujímalo ho, prečo údajní svedkovia opisujú rozdielny čas aj miesto. S každým ďalším rozporom pôsobil spokojnejšie. Keď sa ho obvinený neskôr opýtal, prečo sa ho zastal, odpovedal, že tie výhovorky boli urážlivo zlé. O niekoľko dní mu pripomenul, že mu ešte stále dlhuje večeru.
Počas prvého roka si vytvoril vlastný okruh známych a niekoľko vzťahov, na ktorých mu skutočne záležalo. Aj pri týchto ľuďoch zostával drzý a rád skúšal ich trpezlivosť. Vedel si však zapamätať, kto pri ňom zostal v nepríjemnej chvíli, kto dodržal sľub a kto sa ho pokúsil oklamať. Podľa toho sa k nim správal aj neskôr. Pri vyučujúcich rešpektoval predovšetkým schopnosti a dôslednosť; samotný zvýšený hlas ho zvyčajne iba povzbudil k mimoriadne zdvorilej odpovedi. Incident s príveskom ho naučil rozpoznávať varovné príznaky, no ochota poslúchnuť ich stále závisela od toho, čo práve dúfal odhaliť. Mu-yeongov záujem o Nevermore ho pritom neprestával zamestnávať. Prastrýko podporoval jeho prestup až podozrivo ochotne. Na otázku prečo odpovedal, že by mu prospela spoločnosť živých. Minjae si túto odpoveď starostlivo zapamätal a prestal sa vypytovať tak priamo. Mal dosť trpezlivosti počkať si na vhodnú príležitosť. Mu-yeong ho predsa sám naučil všimnúť si, keď niekto poskytne iba tú časť pravdy, ktorá sa mu práve hodí.
SCHOPNOSTI
Minjae svoj dar už dokáže cielene využívať, stále však spoznáva jeho hranice. Vedie ho Yoon Mu-yeong, duch bývalého Havrana, ktorý ho učí pracovať s víziami, rozpoznávať ich dozvuky a včas si všimnúť príznaky preťaženia. Minjae jeho skúsenosti rešpektuje, hoci rady prestať poslúcha menej ochotne. Mu-yeong pritom nemôže jeho schopnosti ovládať ani ho zbaviť následkov ich používania. Najlepšie Minjae zachytáva minulosť spojenú so strachom, násilím a smrťou. Psychické stopy vyhľadáva dotykom predmetov alebo návštevou miest poznačených silnými emóciami. Slabšie vízie zvláda pomerne pokojne, intenzívne ho však môžu úplne pohltiť vrátane cudzej bolesti a strachu. Konkrétnu udalosť si nedokáže spoľahlivo vybrať a ani množstvo zachytených detailov nezaručuje, že ich správne pochopí. Mu-yeong mu pomáha oddeľovať skutočne videné od vlastných domnienok. Prítomnosť a budúcnosť Minjae vníma menej spoľahlivo, prevažne samovoľne a bez jasných časových súvislostí. Spatrená budúcnosť sa navyše môže zmeniť. Pri komunikácii s duchmi dokáže viesť zrozumiteľný rozhovor s jednou spolupracujúcou prítomnosťou; viaceré hlasy ho rýchlo zahltia. Najľahšie nadväzuje kontakt s Mu-yeongom, ktorého už dobre pozná, no ani ten mu nie je dostupný nepretržite.
Ostatní duchovia môžu odmietnuť odpovedať, klamať alebo využiť jeho zvedavosť. Pri ich vyvolávaní si pomáha menom a osobným predmetom zosnulého. Kontakt udrží iba krátko a nedokáže zaručiť, kto sa mu skutočne ozve. Mu-yeong ho preto vedie k overovaniu totožnosti skôr, než začne odpovediam dôverovať. Realitu zatiaľ dokáže ovplyvňovať prostredníctvom slabých, krátkodobých kliatieb, ktoré posilňujú existujúce nepriaznivé možnosti. Môže niekomu privodiť drobnú smolu, presný výsledok však neurčuje a nemôže spôsobiť nemožné. Pod Mu-yeongovým vedením skúša viazanie kliatieb na predmety, ich účinky sú však zatiaľ slabé a nestále. Závažnejšie následky presahujú jeho súčasné schopnosti.
Opakované používanie daru prináša bolesti hlavy, nespavosť a vtieravé obrazy. S rastúcim vyčerpaním Minjae čoraz horšie rozlišuje dozvuky vízií od skutočnosti. Pri krajnom preťažení sa pridáva tras, dezorientácia, výpadky vedomia a čierne krvácanie z očí. Pokračovanie môže viesť ku kolapsu, dočasnému utlmeniu schopností či trvalým psychickým následkom. Jeho najväčšou slabinou zostáva zvedavosť, najmä keď má pocit, že k odpovedi chýba už iba jediný pokus.
ZAJÍMAVOSTI
-
Má slabosť pre jahodové mlieko a kyslé cukríky. Pokojne pri nich rozoberá niečo, čo ostatným spoľahlivo pokazí chuť do jedla.
-
Do mobilu si fotí zvláštne zákazy. Najobľúbenejší je taký, pri ktorom si nedokáže predstaviť, čo sa muselo stať, aby ho niekto považoval za potrebný.
-
Pestuje niekoľko jedovatých rastlín. Každá má menovku a vlastné meno. Ak mu niekto jednu poškodí, bude mu to pripomínať ešte celé týždne.
-
Vie predvádzať kartové triky. Ochotne vás naučí jednoduchší z nich, no ten, ktorým vás pripravil o výhru, si nechá pre seba.
-
Nedokáže pískať. Je to jedna z mála drobností, pri ktorých ho možno úprimne rozčúliť, predovšetkým ak mu niekto začne vysvetľovať, aké je to jednoduché.
-
Pri sústredení si otáča prsteň na prste. Keď ho zloží a odloží nabok, zvyčajne sa chystá urobiť niečo, pri čom by mu mohol prekážať.
-
Má veľmi úhľadný rukopis. Aj jeho najznepokojivejšie poznámky vyzerajú ako starostlivo pripravené učivo na skúšku.
-
Výborne si pamätá presné znenie sľubov. Najmä vlastných. Formulácia „sľúbil som, že to neotvorím“ môže byť podozrivo dôležitá, ak sa predmet dá rozobrať.
-
Rád dáva ľuďom prezývky podľa ich prvého spoločného zážitku. Čím trápnejší bol pre druhú stranu, tým ochotnejšie ju používa.
-
Na cintorínoch automaticky stíši hlas a pozdraví. Považuje to za základnú slušnosť. Rovnakú zdvorilosť však očakáva aj od prípadnej spoločnosti.
-
Pri sledovaní hororov má nepríjemné otázky. Dokáže zastaviť film, aby vysvetlil, prečo by ho zaujímalo práve to miesto, z ktorého všetci utekajú.
-
Nevie nenápadne prijať úprimný kompliment. Na okamih stíchne, pozrie sa bokom a odpoveď mu obyčajne napadne až vtedy, keď je rozhovor dávno inde.
-
Keď je chorý, býva neznesiteľný. Nudí sa, odmieta zostať v posteli a tvrdí, že sa cíti výborne, hoci pritom stojí zabalený v deke a sotva rozpráva.
-
Na stole má odložený drobný darček od blízkeho človeka. K jeho ostatným veciam sa vôbec nehodí. Napriek tomu vždy spozná, keď ho niekto premiestni.
AKTIVITA
